Výroba televízorov sa u nás v časoch socializmu ujala aj napriek absencii tradície a odborníkov.

Tesla Orava nástup trhu nezvládla

V minulom roku sme si pripomenuli nenápadné, ale o to významnejšie jubileum - 50. výročie priemyselnej výroby televízorov na našom území.

Táto udalosť sa priamo spája s regiónom severného Slovenska, kde v roku 1958 začali vyrábať, ešte aj dnes mnohým dobre známu značku, Tesla Orava.V tomto regióne výroba spotrebnej elektroniky nemala žiadnu tradíciu a nebol tu k dispozícii ani dostatok odborníkov. V rámci konceptu socialistickej industrializácie však vtedajšie štátne orgány rozhodli, že zamestnanosť je potrebné preniesť aj do zaostalejších vidieckych oblastí. Voľba teda padla na malú oravskú obec Nižná. Tamojšia fabrika Tesla do roku 1989 vyrobila viac ako 10 miliónov televízorov a postupne sa stala monopolným producentom tohto sortimentu vo vtedajšom Československu. Dnes sú tieto časy zašlej slávy dávno preč a z pôvodnej fabriky na TV prijímače nezostalo po privatizačných zemetraseniach ani torzo. Tradícia televízorovej výroby na Orave má však svojich pokračovateľov, ktorí sa aj v časoch čoraz ostrejšej konkurencie v odvetví pokúšajú udržať na trhu.

Tradície chýbali
Elektrotechnický priemysel nemal na našom území pred 2. svetovou vojnou takmer žiadnu tradíciu. Väčšina podnikov sa sústreďovala v západnej časti vtedajšieho Československa. Navyše išlo hlavne o pobočky a výrobné závody zahraničných, väčšinou nemeckých, koncernov. Relatívne mladé priemyselné odvetvie prilákalo vtedy ešte len začínajúce firmy Siemens, Philips, Telefunken a viaceré ďalšie.

V medzivojnovom období o produkcii slaboprúdovej elektroniky na agrárne zameranom Slovensku preto nikto ani len neuvažoval. Hlavnou brzdou bol predovšetkým nedostatok vzdelaných odborníkov alebo aspoň technicky zdatných nadšencov s podnikavým duchom. Prvým priekopníkom, ktorý prelomil tieto bariéry, sa stal až v polovici tridsiatych rokov menší výrobný závod nemeckého koncernu Tungsram. Vznikol v Bratislave a zameriaval sa hlavne na rádioprijímače a svetelnú techniku. Práve aktivity a know-how tejto firmy sa v povojnovom období stali základňou pre rozvoj mimoriadne perspektívneho odvetia - spotrebnej elektroniky. V roku 1945 bola fabrika znárodnená a organizačne začlenená do novovytvoreného národného podniku Tesla slaboproudé a radiotechnické závody so sídlom v Prahe.

Na vtedajšie pomery išlo o skutočne mimoriadne veľké zoskupenie elektrotechnických firiem najrôznejšieho zamerania, ktoré stihol podobný osud ako bratislavskú fabriku. Národný podnik Tesla už v roku 1946 združoval 14 fabrík z celého Československa. Jeho súčasťou boli napríklad znárodnené továrne koncernov Blaupunkt, Philips, Siemens, Metallix-Roentgen, Telefunken a viacerých ďalších. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo aj za účasti delegácie z Juhoslávie. Pomenovanie fabriky po slávnom elektroinžinierovi a vynálezcovi Nikolovi Teslovi bolo politickým rozhodnutím a nebolo podložené žiadnou oficiálnou zmluvou. Po vzájomnom politickom ochladení vzťahov medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom hľadali československí komunistickí funkcionári narýchlo náhradné pomenovanie pre monopolnú sieť svojich elektrofabrík. Nakoniec sa vcelku originálne vynašli a začali tvrdiť, že Tesla nie je pomenovaná po žiadnej osobnosti, ale ide o skratku - TESLA (technika slaboproudá).

Monopolu sa darilo
Vzhľadom na uzavretosť socialistického bloku voči dovozom tovaru zo západnej Európy mala Tesla v oblasti spotrebnej elektroniky dlhé desaťročia takmer monopolné postavenie. "Konkurovali“ jej len niektoré výrobky zo spriatelených krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Tie však mali na našom trhu skôr minoritné zastúpenie a navyše ich kvalitatívne parametre neboli príliš oslnivé. Niet sa teda čo čudovať, že väčšina našich domácností mala minimálne jeden výrobok značky Tesla. Či už to boli rádiá, gramofóny a neskôr televízory.

Koncernový podnik Tesla v týchto "skleníkových“ podmienkach rýchlo expandoval a staval ďalšie fabriky. V rámci konceptu socialistickej industrializácie prišlo zo straníckych štruktúr rozhodnutie, že moderná výroba a technológie majú vytvoriť pracovné príležitosti aj na slovenskom vidieku. A tak sa v polovici päťdesiatych rokov začalo stavať v dedinke Nižná na Orave. Podmienky tam neboli vôbec ideálne. Chýbala potrebná infraštruktúra, zázemie a hlavne ľudia. Pri stavbe fabriky i pri jej rozbehu preto výdatne pomáhali odborníci zo sesterských závodov Tesly. Prvé čierno-biele televízory s označením Mánes opustili brány oravského závodu 28. augusta 1958. Bolo to naozaj v pravom čase, pretože televízny signál prenikal v tých časoch k čoraz väčšiemu počtu obydlí. Po nábehu výroby sa Tesla Orava stala na dlhé roky monopolným výrobcom televíznych prijímačov, ktoré boli čoraz žiadanejším artiklom na vtedajšom chudobne zásobenom trhu. Mnohí pämatníci si spomínajú na časy, keď získanie vytúženého čierno-bieleho a neskôr i farebného televízora nebolo vôbec jednoduchou úlohou. Vyžadovalo si čas na obchádzanie obchodov, pevné nervy a najmä známosti v príslušných predajniach.

Na voľnom trhu neuspeli
Koncernový podnik Tesla bol zároveň veľkým zamestnávateľom a prácu dával najmä ľuďom vo vidieckych oblastiach. Začiatkom osemdesiatych rokov pracovalo pre tento podnik len na Slovensku okolo 18-tisíc ľudí. Okrem Nižnej vznikli závody aj Stropkove, Liptovskom Hrádku, vo Veľkom Krtíši, v Trebišove, Piešťanoch a vo Vrábľoch. Najväčšou výrobnou základňou však bola jednoznačne televízna fabrika v obci Nižná na Orave, kde bolo v časoch najväčšieho rozmachu výroby zamestnaných viac ako päťtisíc ľudí. Už v roku 1966 tam vyrobili miliónty a o necelé tri roky dvojmiliónty televízor.

Nástup trhového hospodárstva po roku 1989 priniesol oravskej Tesle mnoho problémov. Štátny podnik, ktorý bol orientovaný na hromadnú výrobu televíznych prijímačov nielen pre domáce trhy, ale i krajiny východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu, zaznamenal výrazné zníženie odbytu. Už v roku 1991 predaj medziročne klesol takmer o polovicu a v ďalších rokoch sa situácia ešte viac zhoršovala. Trh hladný po modernej spotrebnej technike zo Západu začalo zaplavovať množstvo známych i menej známych značiek, ktoré tuzemského producenta televízorov čoskoro takmer vytlačili z trhu. Navyše štátny podnik z Nižnej trpel typickými syndrómami väčšiny bývalých socialistických podnikov - prezamestnanosť, nízka efektivita práce, absencia inovácií, slabý marketing.

Koniec televíznej fabriky
V prvej etape privatizačného procesu sa Tesla Orava pretransformovala na Oravskú televíznu fabriku (OTF) Nižná, ktorá v tom čase zamestnávala asi 3 300 pracovníkov. Ich počet sa postupne znižoval, ale ani to nezabránilo postupnému ekonomickému úpadku spoločnosti. Spoločnosť bola zaradená do kupónovej privatizácie, v rámci ktorej takmer 47 percent akcií získali drobní akcionári (držitelia takzvaných investičných kupónov). Väčšie balíky akcií získal aj privatizačný fond PSIPF Banská Bystrica, Reštitučný investičný fond a asi dvadsiatka ďalších súkromných fondov. Fond národného majetku si ponechal 34 percent akcií. V polovici 90. rokov viac ako tri štvrtiny produkcie fabrika exportovala do Česka, menšie množstvá sa predávali na poľskom a gréckom trhu.

Odbyt však stále viazol a fabrika čoraz viac technologicky zaostávala za zahraničnou konkurenciou. K týmto slabým stránkam sa pridružila rastúca úverová zadlženosť, ktorá koncom milénia vyústila do úplnej platobnej neschopnosti. Vo februári 2000 vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici na majetok spoločnosti OTF konkurz, z ktorého sa už niekdajší monopolný producent TV prijímačov nikdy nespamätal.

Prečítajte si aj:

Neslávne dopadla aj fabrika OVP

Po postupnom úpadku Oravskej televíznej fabriky to už v polovici 90. rokov vyzeralo tak, že výrobu spotrebnej elektroniky na Orave čaká definitívne koniec. Najväčší pesimisti sa tohto konca dočkali, avšak až omnoho neskôr.

 

Najnovšie príspevky