» Svet

Ľudia majú nové tváre a lietajú na mesiac (video)

Prínášame vám výber najdôležitejších udalostí vo svetovej vede prvého desaťročia 21. storočia.

Genetika, kmeňové bunky a klonovanie:

Veľkým vedeckým úspechom bolo oznámenie z apríla 2003 o dokončení plnej identifikácie ľudského genómu: človek má 18.000 až 25.000 génov, teda oveľa menej, než prezentovali doterajšie odhady (pohybovali sa od 40.000 do 100.000 génov). Tím vedený americkým genetikom Craigom Venterom v septembri 2007 zverejnil ako prvý kompletnú mapu genómu jedného človeka. Genetický kód bol tiež rozlúštený u mnohých zvierat či rastlín.

Témou boli aj kmeňové bunky, čo sú bunky, ktoré majú schopnosť množiť sa a premeniť sa v akýkoľvek typ buniek ľubovoľného orgánu. Prvú líniu ľudských embryonálnych kmeňových buniek vytvorili vedci v roku 2003, tento rok v októbri ich použili americkí lekári prvýkrát v histórii na liečbu pacienta.

Ďalšou témou bolo klonovanie. V decembri 2002 bolo oznámené narodenie prvého klonovaného dieťaťa, čo sa ale nepreukázalo. Vo februári 2004 sa údajne juhokórejským výskumníkom podarilo klonovať ľudské embryá a získať z nich kmeňové bunky, v januári 2006 bolo ale oznámené, že tím sfalšoval dokumentáciu o klonovaní a výskume kmeňových buniek, ale neklamal, keď tvrdil, že sa mu podarilo naklonovať psa.

 

Lety do vesmíru:

Do vesmíru sa po prvýkrát pozrel súkromný stroj - lietadlo SpaceShipOne v júni 2004 prekonal cieľovú výšku 100 kilometrov nad povrchom Zeme, ktorá je považovaná za hranicu vesmíru. V októbri 2003 vypravila Čína (ako tretia krajina po Rusku a USA) do vesmíru človeka vlastnými prostriedkami (doteraz sa uskutočnili tri čínske pilotované lety). A na prelome apríla a mája 2001 sa do vesmíru pozrel aj prvý "vesmírny turista", Američan Dennis Tito (po ňom potom nasledovalo ďalších šesť).

 

V marci 2001 ukončila svoju pätnásťročnú misiu vo vesmíre ruská orbitálna stanica Mir, kým Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) prekonala tento rok v októbri rekord Miru v nepretržitom pobyte ľudskej posádky (od 2. novembra 2000). Americké raketoplány, ktoré končia budúci rok svoju púť do vesmíru, stratili vo februári 2003 raketoplán Columbia.

 

Rad planét skúmali rôzne sondy: sonda Galileo planétu Jupiter, americko-európska sonda Cassini-Huygens Saturn, americká sonda Messenger Merkúr, európska sonda Venus Express Venušu a niekoľko sond sa vypravilo k Marsu. Americká sonda Voyager 1, vypustená v roku 1977, dosiahla v máji 2005 hranicu slnečnej sústavy.

 

Objavy vo vesmíre:

V júli 2008 sa svet dočkal definitívneho potvrdenia výskytu vody v zmrznutom skupenstve na Marse, ktoré priniesla americká sonda Phoenix, vodu na Mesiaci zase v novembri 2009 potvrdila americká sonda LCROSS. Podľa výsledkov merania americkej sondy WMAP z februára 2003 je vesmír starý 13,7 miliardy rokov, je plochý a prvé hviezdy v ňom vznikli po dvoch stovkách miliónoch rokoch. Bežná hmota zložená z atómov tvorí štyri percentá hmoty vesmíru, zvyšok je skrytá energia a skrytá hmota neznámej povahy. Otázkou, ako vznikol vesmír, sa začal v septembri 2008 zaoberať sprevádzkovaný obrí urýchľovač jadrových častíc, ktorý vybudovalo Európske laboratórium jadrového výskumu (CERN) neďaleko Ženevy.

 

Po objavení plutoidu Eris v januári 2005, ktorý je väčší než Pluto, bolo na zasadnutí Medzinárodnej astronomickej únie v auguste 2006 v Prahe Pluto zaradené medzi trpasličie planéty, od 2008 spolu s Eris medzi plutoidy.

 

Vo vesmíre boli tiež objavené desiatky exoplanét (planéty mimo našej slnečnej sústavy), teraz ich je cez 510. Od roku 2001 bolo objavené aj napriklad 33 mesiacov Saturnu (teraz ich je 61), 45 mesiacov Jupitera (celkovo má teraz 63) alebo päť mesiacov Neptúnu (celkom 13).

 

Objavy v medicíne:

V prvej dekáde tohto storočia bolo vyvinutých mnoho vakcín proti rôznym chorobám. V roku 2006 bola napríklad schválená vakcína proti ľudskému papilomavírusu, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice, koncom roka 2009 sa objavila nová experimentálna vakcína proti vírusu HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS, v roku 2001 vyvinuli v Paríži očkovaciu látku proti sneti slezinnej (antraxu).

Medicína pokročila napríklad aj v transplantáciách. V júli 2001 bolo v USA voperované prvé úplne autonómne umelé srdce. Francúzski chirurgovia vykonali v novembri 2005 prvú transplantáciu časti ľudskej tváre, tento rok v júni sa vo Francúzsku uskutočnila prvá transplantácia celej tváre. V auguste 2008 transplantovali nemeckí lekári prvýkrát obe paže.

 

Objavy v archeológii:

V októbri 2009 bolo uverejnené, že predchodca človeka žil v dobe pred 4,4 milióna rokov a že ľudia a opice mali spoločného predchodcu, ale ďalej sa vyvíjali nezávisle na sebe. Vyplynulo to zo skúmania pozostatkov hominidov Ardiho (Ardipithecus ramidus), ktoré boli nájdené v roku 1994 na území dnešnej Etiópie (Ardi teda žil asi milión rokov pred svetoznámym hominidov Lucy). V roku 2003 bol na indonézskom ostrove Flores nájdený nový druh tvora podobného človeku: trpasličí Homo floresiensis (pomenovaný hobit) žil asi pred 12.000 rokmi. A francúzski vedci v Čade v roku 2001 objavili asi sedem miliónov rokov starú lebku (pomenovaná Toumai); či sa jedná o predchodcu človeka, je nejasné. Tento rok v máji bolo oznámené, že neandertálci neboli len vzdialenými príbuznými ľudí, ako sa doteraz predpokladalo, ale patrili medzi ich predchodcov.

V máji 2009 bola verejnosti predstavená tzv. Švábska venuša, doteraz najstaršia známa figúrka človeka na svete (z doby pred asi 40.000 rokmi). Poľskí archeológovia objavili v novembri 2005 hrobku s telesnými pozostatkami astronóma Mikuláša Koperníka, izraelskí archeológovia zase našli v máji 2007 v púštnej pevnosti Herodium hrob židovského kráľa Herodesa Veľkého. Rad objavov bolo urobených v Egypte: v januári 2003 bola objavená socha kráľovnej Teja, v auguste 2004 socha faraóna Ramsesa II., v júni 2007 múmie kráľovnej Hatšepsut a v januári 2009 múmie kráľovnej Sešsešet.