Niektorí stredoškoláci smerujú aj na úrady práce -- vlani sa ich tam prihlásilo 12 832.

Čo ďalej, maturanti? Tvrdá realita začína

Študenti s maturitnou skúškou vo vrecku sa môžu tešiť z bezstarostného života len do konca augusta. Môžu si užívať tri mesiace prázdnin bez ďalších povinností. Pravdaže, ak nerátame prijímacie skúšky na vysoké školy. Z hľadiska štátu sú do konca školských prázdnin naďalej osobami, ktoré sa pripravujú na povolanie.

Štát dovtedy za čerstvých maturantov platí všetky povinné odvody. "Tí, ktorí idú na vysokú školu, sa nemusia hlásiť nikam, lebo do 31. augusta sú študentmi, a sociálne a zdravotné odvody za nich dovtedy odvádza štát,“ vysvetľuje Helena Oslovičová, výchovná poradkyňa z trebišovského gymnázia a členka Asociácie výchovných poradcov Slovenska. Rodičia majú tiež nárok na rodinné prídavky vo výške 540 korún mesačne a daňovú úľavu v aktuálnej výške 555 korún mesačne za každé dieťa. Stredoškolák si môže naďalej užívať status študenta a s tým súvisiace zľavy - napríklad na dopravu či zľavnené vstupné na kúpaliská alebo rôzne kultúrnospoločenské podujatia. O študentov, ktorí sa vysokú školu dostali, sa štát rovnako stará aj naďalej. Okrem toho, že počas štúdia za nich platí odvody, rodičia dostávajú aj rodinné prídavky a môžu si nárokovať daňový bonus.

Koniec sladkých prázdnin
Pre ostatných sa pohoda končí s posledným augustovým dňom. Absolventi strednej školy, ktorí nepokračujú v štúdiu na univerzite a ostali bez práce, by sa mali prihlásiť na úrad práce - do siedmich dní, teda tento rok do 8. septembra. Inak na seba preberú povinnosť platiť si zdravotné poistenie - ako dobrovoľne nezamestnaní. Tento rok ide o sumu 751 korún mesačne. Nezamestnaným platí túto dávku štát - nemocenské, dôchodkové a ostatné odvody sa neplatia. "Stredoškoláci sa vo väčšine prípadov obracajú na úrad až po ukončení letných prázdnin, najčastejšie v prvý septembrový týždeň,“ konštatuje hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká.

Nezamestnaných je menej
Čísla stredoškolákov, ktorí končia na úradoch práce, však z roka na rok klesajú - v minulom školskom roku to bolo 12 832 študentov. Najmenej z nich bolo gymnazistov (zhruba tisícka), najviac absolventov stredných odborných škôl a učilíšť. Dnes sa totiž značná časť stredoškolákov na univerzitu dostane. "Najmä bakalárske a externé formy vysokoškolského štúdia sú v rozkvete. Každý, kto chce študovať a aspoň trochu sa snaží sa na školu dostane,“ hovorí výchovná poradkyňa Bilingválneho slovensko-španielskeho gymnázia F.G. Lorcu Zuzana Gullerová. V minulosti viacerí študenti špekulovali - nahlásili sa na úrad práce okamžite po skončení maturitnej skúšky napriek prijatiu na vysokú školu. Počas dvoch až štyroch mesiacov tak "zarobili“ na podpore niekoľko tisícok korún. Špekulácie prestali po zmene legislatívy v roku 2004. Nárok na dávku v nezamestnanosti má dnes absolvent len v prípade, ak si v posledných štyroch rokoch platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti nepretržite najmenej tri roky.

Vysokoškoláci, pozor!
Absolventi vysokej školy musia po skončení štúdia riešiť situáciu okamžite. Nemajú už prázdniny tak ako stredoškoláci. Po zvládnutí štátnic im plynie lehota sedem pracovných dní, v ktorej sa musia zamestnať alebo prihlásiť na úrad práce. "Po ukončení štúdia absolventi najčastejšie zabúdajú na povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona - platiť zdravotné poistenie,“ upozorňuje Lehocká. Kým stredoškoláci sú zdravotne poistení do konca augusta, vysokoškoláci len do ukončenia štúdia, teda absolvovania štátnic. Nezaplatené poistné si od neplatičov vymáhajú zdravotné poisťovne samy. Koniec štúdia zároveň znamená pre rodičov vysokoškoláka stop pre rodinné prídavky a daňový bonus. Pokiaľ absolvent nesplní oznamovaciu povinnosť, hrozí mu pokuta, ktorú predpisuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Jej výška môže byť až 10-tisíc korún. Aj vysokoškoláci, ktorí počas štúdia pracovali a v práci pokračujú aj po jeho skončení musia poisťovni nahlásiť, že získali akademický titul. Odvody za nich naďalej platí zamestnávateľ, poisťovňa zaeviduje ukončenie štúdia.

Prečítajte si aj:
Zlou známkou alebo až „nedostatočnou“ sa nič nekončí

Trpkosť na jazyku, hnev na celý svet a zabuchnuté dvere na vytúženú fakultu? Zlé známky z maturitnej skúšky alebo aj „pohorenie“ na maturite nemusí byť definitívne. Neúspešní maturanti si môžu skúšku dospelosti zopakovať v septembri alebo vo februári. Tí, ktorí si chcú vylepšovať známky, sa môžu obrátiť na školskú inšpekciu a tá môže nariadiť komisionálne preskúšanie. Existuje totiž zákonná cesta, ako si v prípade nespokojnosti či pocitu krivdy vylepšiť priemer na vysvedčení, aj keď stredoškolák už má maturitné skúšky za sebou. Práve o stupeň lepšia známka môže rozhodnúť o prijatí alebo neprijatí na vybranú vysokú školu.

Celý článok >>

Čo čaká maturantov po skončení strednej školy

Pre tých, čo sa rozhodli nepokračovať v štúdiu na vysokej škole:
– ak sa nikde nezamestnali, štát za nich platí povinné odvody len do konca augusta
– po tomto termíne sa treba nahlásiť na úrad práce do siedmich dní
– ak tak neurobia, musia si platiť zdravotné poistenie (na tento rok 751 korún mesačne) z vlastného vrecka
– za tých, ktorí sa na úrade práce nahlásili, platí zdravotné poistenie štát, nemocenské, dôchodkové a ostatné odvody sa neplatia

Pre tých, ktorí sa hlásia a dostanú sa na vysokú školu:
– štát za nich naďalej platí všetky povinné odvody
– rodičia tiež majú stále nárok na rodinné prídavky na dieťa (aktuálne je to 540 korún mesačne) a daňový bonus (dnes 555 korún mesačne)

Čo si treba priniesť pri nahlasovaní sa na úrad práce

– písomná žiadosť o zaradenie do evidencie (tlačivo je k dispozícii na úradoch práce)
– doklad o ukončení školy – maturitné vysvedčenie, výučný list, vysokoškolský diplom
– v prípade neukončenej základnej školy výstupný list s potvrdením o dobe štúdia
– občiansky preukaz
– prihlásiť sa treba na úrade práce v mieste bydliska
Zdroj: HN

Úspešnosť maturantov na externých maturitách

Slovenský jazyk a literatúra
úroveň A – priemerná úspešnosť 71,3 percenta
úroveň B – priemerná úspešnosť 60,3 percenta
Matematika
úroveň A – priemerná úspešnosť 60,2 percenta
úroveň B – priemerná úspešnosť 54,5 percenta
Anglický jazyk
úroveň A – priemerná úspešnosť 70,5 percenta
úroveň B – priemerná úspešnosť 61,9 percenta
Nemecký jazyk
úroveň A – priemerná úspešnosť 73,1 percenta
úroveň B – priemerná úspešnosť 52,9 percenta

Externú časť maturitnej skúšky písalo spolu 60 192 žiakov zo 757 stredných škôl.
 Zdroj: MŠ SR 

Stredoškoláci, ktorí končia na úradoch práce

absolventi gymnázií: 1 093
absolventi stredných odborných škôl: 4 721
absolventi stredných odborných učilísť s maturitou: 3 500
absolventi stredných škôl a učilíšť bez maturity: 3 519
absolventi stredných škôl spolu: 12 832

*priemer za 2006/2007
Zdroj: ÚPSVAR

 

Najnovšie príspevky

Nie je vložená žiadna reakcia (názor).