Na nezdaniteľnú časť základu dane má nárok každá fyzická osoba so zdaniteľnými príjmami

Odpočítateľná položka 2010: Aká je na daňovníka?

Každý, kto mal vlani zdaniteľné príjmy, môže si v daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu na daňovníka. Ide o sumu, ktorú si odpočíta od základu dane ešte pred vypočítaním dane. Až z takto zníženého základu sa vypočíta daň.

Pre zdaňovacie obdobie roka 2009 a 2010 platí odpočítateľná položka na daňovníka: 4 025,70 €. Stanovuje sa podľa nového výpočtu ako 22,5-násobok platného životného minima, t.j. za rok 2009 je to 22,5 x 178,92 €. Táto výška NČZD bola stanovená v rámci tzv. protikrízových opatrení dočasne pre roky 2009 a 2010. Pre porovnanie: za rok 2008 to bolo 98 496 Sk, čo zodpovedalo 19,2-násobku platného životného minima.

 

 Prehľad výšky odpočítateľnej položky na daňovníka
 od 1. 1. 2010  4 025,70 € 
 od 1. 3. 2009  4 025,70 €  (v prepočte: 121 278,23 Sk)
 od 1. 1. 2009  3 435,27 €  (v prepočte: 103 490,94 Sk)
 od 1. 1. 2008  98 496 Sk
 od 1. 1. 2007  95 616 Sk

Výška odpočítateľnej položky na daňovníka sa nekráti, napríklad v závislosti od počtu mesiacov v ktorých boli dosiahnuté zdaniteľné príjmy alebo koľko pracoval. Rozhodujúci je úhrn zdaniteľných príjmov za celý rok, tzv. základ dane. V daňovom priznaní pre FO typ A je to riadok č. 36 a type B je to riadok č. 69.

Jej výška závisí od minuloročného limitu príjmov,  ktorým je suma 15 387 € (86-násobok platného životného minima).  Po prekročení tejto hranice príjmov už nie je nárok na celú odpočítateľnú položku, ale dochádza k jej kráteniu, tzv. milionárska daň.

Odpočítateľná položka na daňovníka za r. 2009 a 2010
ZD =< 15 387,12 €   nárok na celú sumu 4 025,70 €
ZD > 15 387,12 € 

 7 872,48 € - (základ dane : 4),
ak táto suma je nižšia ako nula, NČZD = 0

 Vysvetlivky: ZD = základ dane
15 387,12 = 86 x 178,92 (ŽM)
7 872,48 € = 44 x 178,92 (ŽM)

Milionárska daň

Takzvaná milionárska daň vzniká tým, že daňovník už nemá po prekročení príjmov nad určitú sumu (15 387,12 eura) nárok na celú odpočítateľnú položku, ale iba na jej nižšiu sumu, a tým sa mu zvýši celková daň. Všetko závisí od vypočítaného základu dane, nie hrubých príjmov. U zamestnanca je príjem znížený o odvody, u SZČO sú to príjmy znížené o výdavky a odvody, prípadne aj stratu z minulých rokov.

Vôbec žiadnu odpočítateľnú položku si nemôže uplatniť ten, koho základ dane presiahne 31 489 eura. Vtedy daňovník zaplatí štátu na daniach o 764 eur viac, v porovnaní s tým, keby krátenie odpočítateľnej položky nejestvovalo.

Znižovanie odpočítateľnej položky v závislosti od daňového základu zaviedla novelizácia zákona o dani z príjmov v roku 2006, po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2007. Hranicou znižovania bol pôvodne 100-násobok životného minima alebo v prípade jediného príjmu v rodine 176,8 násobok. Pre zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 platí dočasne 86-násobok životného minima, resp. 176-násobok.

Kto má nárok a kto nie?

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má každý daňovník - fyzická osoba, nie právnické osoby. Môže to byť nielen zamestnanec, živnostník, ale aj študent, nezaopatrené dieťa, cudzinec (nerezident SR), poberateľ invalidného alebo vdovského dôchodku, dobrovoľne nezamestnaní alebo matky na rodičovskej dovolenke.

Naopak nárok nemajú tí daňovníci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1. 1. 2009 alebo k 1. 1. 2010) boli poberateľmi starobného alebo predčasného dôchodku alebo výsluhového dôchodku. Takisto ani vtedy, ak boli tieto dôchodky priznané spätne k 1. januáru  alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, pričom celková suma vyplatených dôchodkov (bez vianočného príspevku) prevýšila výšku odpočítateľnej položky na daňovníka 4 025,70 €. V takom prípade sa jeho príjem zdaňuje celý.

Ak bol súhrn ročných dôchodkov (do 31. 12. 2010) nízky a tento limit neprekročili, základ dane sa zníži o sumu (4 025,70 – vyplatená suma dôchodkov).Ak sa stal občan poberateľom dôchodku v priebehu roku 2010 a nebol mu spätne priznaný k 1. 1. 2010, tak má nárok na celú odpočítateľnú položku,  t.j. nekráti sa o výšku vyplatených dôchodkov.

Základ dane si môže znížiť o odpočítateľnú položku už aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. To znamená aj cudzinec, ak výška jeho zdaniteľných príjmov zo Slovenska tvorí najmenej 90 percent zo všetkých príjmov ( v SR i v zahraničí). Bez ohľadu na to, ako dlho sa na území Slovenska vlani zdržoval.

Komu vznikne preplatok?

Automaticky preplatok vznikne zamestnancom, ktorým zamestnávateľ znižoval základ dane v januári a februári 2009 o odpočítateľnú položku na daňovníka vo výške 286,27 eura mesačne, čo zodpovedalo 3 435,27 eura ročne, keď sa spôsob výpočtu tejto položky ešte odvíjal od 19,2-násobku životného minima. Od marca sa situácia zmenila, pretože každý daňovník mal nárok na odpočítateľnú položku už vo výške 4 025,70 eur, t. j. 335,47 eura mesačne.

Ako sa uplatňuje odpočítateľná položka

Odpočítateľnú položku si možno uplatniť postupne v priebehu roka, alebo až po ukončení zdaňovacieho obdobia.

1. Zamestnanec – pracovník poberal zdaniteľné príjmy u zamestnávateľa/ľov, pričom nebol poberateľom niektorého z dôchodkov. Ak podpíše u jedného z nich „Vyhlásenie k zdaneniu týchto príjmov“  potom má nárok na 1/12 ročnej sumy mesačne. O túto sumu sa mu v priebehu roka znižuje základ dane a teda platí nižšie dane.

2. Zamestnanec a SZČO – ak zamestnanec nepodpísal ani u jedného zamestnávateľa tzv. vyhlásenie, alebo ide o SZČO, ktorá iba podnikala, môže si uplatniť odpočítateľnú položku v plnej alebo krátenej výške (v závislosti od príjmov) až po skončení roka v daňovom priznaní.

3. Dôchodca – uplatňuje u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania dane z príjmov alebo sám pri podaní daňového priznania. Dokladuje sa: rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo potvrdením o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Ako vypočítať odpočítateľnú položku

Príklad č. 1: Základ dane zamestnanca za rok 2010 (príjmy – odvody) predstavoval 6 600 €. Základ dane neprevýšil sumu 15 387,12 €, tak má nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 4 025,70 €.  Daňová povinnosť = 19 % zo (6 600 – 4 025,70) = 489,10 €.

Príklad č. 2: Základ dane SZČO za rok 2010 (príjmy – výdavky – odvody – strata z min. rokov) predstavoval 26 555 €. V tomto prípade základ dane prevýšil sumu 15 387,12 €, nárok na celú odpočítateľnú položku nie je a dochádza k jej kráteniu.
Vypočíta sa podľa vzorca: 7 872,48 € - (základ dane : 4). 
Odpočítateľná položka = 7 872,48 € - (26 555 : 4) = 7 872,48 - 6638,75 =1 233,73 €
Daň = 19% zo (26 555 – 1 233,73) = 19 % z 25 321,27 = 4 811,04 €

Príklad č. 3: Základ dane SZČO za rok 2010 (príjmy – výdavky – odvody – strata z min. rokov) predstavoval 31 500 €. V tomto prípade základ dane prevýšil sumu 15 387,12 €, nárok na celú odpočítateľnú položku nie je a dochádza k jej kráteniu.
Vypočíta sa podľa vzorca: 7 872,48 € - (základ dane : 4). 
Odpočítateľná položka = 7 872,48 € - (31 500 : 4) = 7 872,48 – 7 875= -2,52 €, t. j. 0 €
Daň = 19% zo (31 500 – 0) = 19 % z 31 500 = 5 985 €
 

Príklad č. 4: Zamestnanec je poberateľ starobného dôchodku (od 1. 9. 2009). Základ dane zo zdaniteľných príjmov od zamestnávateľa dosiahol v roku 2010 sumu 4 560 €. Ročná suma vyplatených dôchodkov (v r. 2010) dosiahla 3 120 €. Suma dôchodkov v úhrne nepresiahla sumu, o ktoru sa znižuje základ dane, teda nezdaniteľnú časť základu dane.

Odpočítateľná položka = 4025,70 – 3 120 € = 905,7 €

Daň = 19 % zo (4 560 – 905,70) = 19 % z 3 654,3 = 694,317 €

Zákon o dani z príjmov v prípad poberateľov dôchodkov hovorí:
§ 11
(7) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) (ďalej len "dôchodok ) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.

 

Najnovšie príspevky