V budovaní logistických parkov nám konkurujú najmä Česi a Maďari.

Môžeme byť lídrom regiónu

Slovensko je primalé na to, aby sa stalo logistickou veľmocou porovnateľnou s krajinami, ako je Španielsko či Francúzsko. Môže však ašpirovať na pozíciu "tigra" európskej logistiky.

Predurčuje ho na to výhodná geografická poloha, rapídny nárast domácej priemyselnej produkcie či jednoduchší prístup na zahraničné trhy, ktorý krajine priniesol vstup do Európskej únie. Zhodli sa na tom hlavní rečníci konferencie mesačníka Doprava a logistika s názvom Slovensko ako logistická veľmoc.
"Veľmoci sú v logistike dané. Je to Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Španielsko. Približujú sa k nim aj Belgicko a Holandsko, ktoré však majú more a vybudované veľké prístavy, čo Slovensko zase nemá. Mali by sme byť realisti a s tou veľmocou by sme to nemali preháňať,“ hovorí Ľuboš Vančo z konzultačnej spoločnosti KPMG Slovensko.

Cargo v nevýhode
"Katapultom,“ ktorý by nás posunul medzi kľúčové dopravné uzly, je podľa neho štedrejšie financovanie dopravnej infraštruktúry zo strany štátu a zníženie poplatkov za používanie železničnej cesty. Tie platí napríklad Železničná spoločnosť Cargo, dominantný prevádzkovateľ nákladnej dopravy Železniciam Slovenskej republiky, ktoré prevádzkujú koľajovú sieť.
"Platby za dopravné cesty sú výrazne vyššie ako v regióne. Je otázne, do akej miery je to udržateľné, a akým spôsobom sa s tým vysporiada vláda,“ hovorí Vančo.
Ak vláda poplatky za dopravnú cestu zníži, slovenské cargo v konkurenčnom boji s firmami susedných krajín podľa neho obstojí omnoho lepšie.
S tým súhlasí aj generálny riaditeľ Carga Matej Augustín. "Poplatok za železničnú cestu tvorí 40 percent celkových výnosov. Nemáte šancu bojovať v medzinárodných tranzitoch, ak je takáto drahá cesta,“ hovorí Augustín.
Práve tranzitná doprava je pre železničné cargo kľúčová. Pri krátkych tratiach totiž dlhodobo na úkor železníc získava kamiónová preprava. Pokles prepravných výkonov v tejto oblasti si podľa Augustína spoločnosť kompenzuje najmä lepšou pozíciou na medzinárodnom trhu.
Podpora vlakov je živelná
Minister dopravy Ľubomír Vážny pripomenul, že sa o väčšiu podporu železničnej dopravy usiloval aj predtým. Pri presadzovaní požiadaviek svojho rezortu však nie vždy uspel. "Zatiaľ sa to robí veľmi živelne - keď niečo zostane, dáme na železnice,“ povedal minister.
Problémom je podľa Augustína aj nedôvera v efektívne hospodárenie štátnych železníc. Spomenul výrok súčasného ministra financií Jána Počiatka, ktorý prirovnal železnice k "čiernej diere“, v ktorej sa "stratí všetko, čo do nej naleješ“.
Augustín však pripomenul niekoľko príkladov, ako si štátna firma zlepšila hospodárenie. "Kedysi pracovalo v spoločnosti Železnice Slovenskej republiky 50-tisíc ľudí, dnes ich vo všetkých troch spoločnostiach pracuje spolu 34-tisíc,“ hovorí.
Problém je však podľa neho aj v neochote jednotlivých vlád podporovať železnice. "Všetky krásne politické reči sú fajn až do momentu, keď poviete, koľko to stojí,“ hovorí Augustín.
Okrem konkurencie kamiónovej dopravy však podľa neho súčasnosť prináša pre nákladné vlaky nové výzvy. "Musíme dávať pozor, čo nám spôsobí finančná kríza v oblasti hutníctva. Nevieme, aký to bude mať dopad, ale hľadáme alternatívy. Napríklad kontajnerovú dopravu,“ dodáva.

 

 

Pomôcť majú prekladiská
Práve v oblasti prepravy a prekladania nákladných kontajnerov pripravuje rezort dopravy viaceré investície. Zo zdrojov operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013 chce financovať nové prekladiská, najmä v Bratislave, Košiciach a v Žiline. Takzvané terminály kombinovanej prepravy majú umožniť jednoduchší prenos tovarov z kamiónov na železnice a naopak. Vážny by v blízkosti týchto terminálov privítal aj súkromné logistické firmy.
Ďalším opatrením, ktorým chce rezort dopravy podporiť kombinovanú dopravu, je zvýšenie dotácií pre spoločnosti, ktoré v tejto oblasti operujú. Namiesto doterajších 20 miliónov ročne chce Vážny zvýšiť podporu pre firmy až na 50 miliónov.
Podľa Bečára sa práve v okolí týchto troch miest nachádza najväčší potenciál. Martin Polak zo spoločnosti Prologis si dokonca myslí, že oblasť Senca môže konkurovať Viedni v boji o vybudovanie hlavného logistického centra pre strednú Európu. Zdôvodňuje to tým, že v porovnaní s Rakúskom môžu byť slovenské skladové priestory výrazne lacnejšie. Najväčšími konkurentmi v boji o prevážanie tovaru v strednej Európe je však podľa neho Česko a Maďarsko. Všetky stredoeurópske krajiny však čelia aj dôsledkom finančnej krízy. Masívny rozmach logistických parkov, ku ktorému dochádza v posledných rokoch, sa bude totiž podľa odborníkov spomaľovať. Ich budovanie totiž z väčšej časti financovali banky, ktoré sú pre finančnú neistotu voči novým dlžníkom opatrnejšie.

Prečítajte si aj:
Kríza spomalí budovanie logistických centier

Peter Bečár, obchodný riaditeľ Pinnacle Slovakia
Vedeli by ste priblížiť myšlienku rozvoja širokorozchodnej trate na Slovensku?

Ľubomír Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Zatiaľ sme presvedčení, že širokorozchodná železnica má svoj význam pre Slovensko. Ak ju nevybudujeme my, vybudujú ju ostatné krajiny. Rusov tiež vyzývame, aby aj oni podporili tovarové toky cez Slovensko, lebo momentálny stav je taký, že naša železnica Čierna nad Tisou – Bratislava je využitá na 40 percent. Legitímna otázka teda je, načo chcete paralelne budovať širokorozchodnú železnicu. Musíme si uvedomiť, že toto je projekt na dlhé roky. Keď sme si namodelovali rast potreby tovarových tokov na železnici, vyšlo nám, že za tých 10 – 12 rokov, keď by mala byť dobudovaná širokorozchodná železnica, bude súčasná železnica využitá na 90 percent a bude veľmi problematické zabezpečiť na nej logistiku. Aj ruská strana deklarovala, že tovarové toky budú v pomerne väčšom rozsahu, ako si teraz dokážeme predstaviť. Samozrejme, ak tieto tovarové toky budú zabezpečené, nebudeme ich vedieť preniesť cez našu súčasnú sieť. Rusi navyše doplnili ďalší benefit – zaujímajú ich nielen tieto tovarové toky, ešte väčší význam prikladajú tomu, aby sa zo stredomorských prístavov Koper, Rijeka a Terst dostal tovar na východ do Ukrajiny a Ruskej federácie, a tam očakávajú ešte väčšie nápory, keďže Rusi idú ázijský tovar takisto prepravovať po mori a cez našu železnicu posúvať ďalej na východ. Toto je ďalší benefit, ktorý zvyšuje pridanú hodnotu zámeru budovania širokorozchodnej železnice.

Celý článok >>

Najnovšie príspevky