Mladí a úspešní. Dnes 26-ročný florista a vizážista Ivan Bednárik.

Bednárik: V obchode ľuďom ponúkam sám seba

Kvety sú súčasťou jeho života a kvetinárstvo druhým domovom. Ivan Bednárik pracuje s krásou od svojich deviatich rokov. Začal ako pomocník v záhradníctve, prešiel aranžovaním a líčením, a dnes vlastní dve kvetinárstva. "Chcel som mať obchod, do ktorého ľudia prídu a zabudnú na stres. A myslím si, že sa nám to podarilo. Ľudia k nám nechodia len nakupovať, prídu sa pozrieť a potešiť z kvetov. A to je pre nás dôležité.“

Dieťa kvetov
"Keď som bol mladší, dal som si otázku, či pri niečom vydržím dlhšie ako desať minút. Vtedy ma naozaj všetko bavilo len chvíľu, jedine kvety pretrvali až dodnes. Som hrdý na to, že som sa pustil do niečoho, čo ma aj bavilo a vydržal som pri tom. A myslím si, že pri kvetoch ešte dlho vydržím,“ hovorí Ivan.

Rodák z Pezinka sa dostal ku kvetom viac-menej náhodou. Zatiaľ čo jeho rovesníci zo základnej školy behali za loptou, on trávil všetok voľný čas v záhradníctve u známej. Práca s kvetmi mu jednoducho učarovala. "Vtedy si o mne asi mysleli, že chlapec sa do skleníka len chodí pozerať. Keďže však patrím k ľuďom, ktorých keď vyhodia oknom vrátia sa dverami, tak som tam zostal pomáhať, až kým som nešiel na Strednú záhradnícku školu do Piešťan.“

Férový hráč
O záhrade a práci v nej vedel takmer všetko z praxe, v škole sa učil, ako fungovať s dospelými ľuďmi, ako fungovať v kolektíve. "Na škole som si len doplnil to, čo som nevedel a rozšíril svoj záber,“ spomína.

Že to s kvetmi vie, dokazuje množstvo ocenení, ktoré získal či už na Slovensku alebo v Česku. Svoje prvé majstrovstvá Slovenska vo viazaní kytíc vyhral ako ôsmak. "Nikomu zo Slovákov sa nepodarilo dobyť Dečínsku kotvu a mne sa to podarilo trikrát,“ hrdo hovorí. Napriek tomu, že bol úspešný, sláva mu do hlavy nestúpla zostal pevne na zemi. "Nebol som žiak, ktorý si napriek úspechom myslel, že môže robiť všetko, čo sa mu zachce. Naozaj som sa vždy snažil hrať férovú hru. Keď som niečo nevedel, tak som sa to doučil a zbytočne som sa na nič nevyhováral.“ Navyše práca ho tak bavila, že si spravil individuálny študijný plán - štyri dni bol na škole v Piešťanoch a tri dni vrátane víkendov brigádoval v jednom bratislavskom kvetinárstve.

"Cesta, po ktorej som sa vydal alebo som išiel, bola bez nejakých výrazných prekážok. Tie, ktoré sa mi postavili do cesty, boli skôr na to, aby som sa naučil fungovať v spoločnosti, komunikovať a vedel, ako to chodí v biznise. To sú také tie facky, ktoré musí človek dostať, aby mohol normálne fungovať vo veľkom svete.“

Vizážista
Súťaže v aranžovaní priviedli Ivana aj k líčeniu. Mejkapom dodával víziu svojim kvetinovým kreáciám. "Moja práca je o pocitoch. Tie tomu dodávajú hĺbku. Ak by som to robil len z hlavy, tak to nemá hĺbku a vyzerá to prázdne. V prvom momente je to síce pekné, ale na druhý deň vás to už neočarí.“ Z vizážistu samouka sa v sedemnástich rokoch stal vizážista prestížnej švajčiarskej kozmetickej spoločnosti. "Pokiaľ človek zvládne materiál a prácu s ním, tak si myslím, že vie nalíčiť ženu, vie uviazať kyticu, vie namaľovať obraz. Pretože je dôležité pochopiť materiál a vedieť držať štetec, nožnice, vedieť strihať kvety, zatáčať drôtiky... Technika je dôležitá, ale musíte na ňu prísť sami a pochopiť ju.“

Cez líčenie si Ivan rozsvietil svetlá veľkomesta. "Musím sa priznať, že líčenie ma živilo, zatiaľ čo aranžovanie ma viac bavilo. Navyše mi to prinieslo obrovské množstvo kontaktov.“ Dnes, keď sa naplno venuje obchodu s kvetmi, líčenie odložil do úzadia a robí ho už len ako hoby.

Čo teda najlepšie skrášli ženu - mejkap alebo kvet? "Mejkap je len pomôcka na to, aby žena vyzerala, a hlavne sa cítila lepšie. Mal by zvýrazniť jej charizmu a osobnosť. Mejkap zo ženy nespraví dámu, môže len podčiarknuť to, aby vyzerala krajšie a výraznejšie. A kvet? Myslím si, že kvet urobí ženu ženou z psychickej stránky. Že sa cíti ako žena, keď ju niekto obdaroval a navodí jej také to krásno v duši. A to je, myslím si, niekedy dôležitejšie než ako byť pekne nalíčená.“

Obchodník
S predajom kvetov Ivan začal v 19 rokoch, keď si spolu s kolegyňami otvorili prvý obchodík. O vlastnom veľkom obchode, o priestore, o voľnosti ešte len sníval. "Naozaj platí, že treba ísť postupne po schodíkoch a najskôr si vyskúšať biznis v malom, a potom ísť do väčšieho. A potom si, napríklad, povedať: stop stačí, treba to nejako rozvinúť.“

Ivan si to povedal asi po piatich rokoch. Rozhodol sa postaviť sa na vlastné nohy a vytvoriť svoj vlastný priestor, kde bude sám sebe pánom. Najviac mu vyhovovali bizniscentrá. "Pre mňa to bola obrovská výzva, lebo som si to celé financoval z vlastných peňazí.“ Až kým nepodpísal zmluvu, bol na pochybách, či sa mu to podarí, pretože vtedy bol pre developerských žralokov nikto "Nemal som za sebou žiadnu firmu, nemal som za sebou žiadne tučné miliónové konto, ktoré by mi istým spôsobom mohlo pomôcť. Naozaj som mal vtedy veľký strach.“ Tieto nedostatky mu vynahradili ocenenia, ktoré ako florista získal. "Developer mi povedal, že také referencie od nikoho nedostal a že nemá problém so mnou uzavrieť zmluvu. Vtedy som si povedal: ,Stálo to za to.´ Aj to ranné vstávanie, chodenie po súťažiach, okrem toho, že ma to bavilo, tak naozaj to človeku zdvihne kredit a niekedy sa mu to môže zísť. Ani nevie kedy. Takže nič nie je zbytočné, len treba vyčkať, kedy sa to dá speňažiť.“

S kožou na trh
Obrovskou výzvou pre Ivana bolo aj to, či ľudia prijmú to, čo im ponúkne. "V obchode ponúkam sám seba. Len kvety, ktoré sa mne páčia, ktoré by som si sám kúpil. To znamená, že oba obchody sú obrazom mňa samého. Nepredávam kvety len preto, že ich ľudia chcú. My nie sme komerčné kvetinárstvo, kde budú predávať všetko, aby nasýtili všetkých. Sme kvetinárstvo, ktoré ponúka nejakú výzvu, napredovanie niekam. Či už je to v nových kvetoch alebo v nových myšlienkach.“

Teraz, keď má dve predajne, sa nikam neponáhľa, ale pracuje na ich zdokonaľovaní. "Už si myslím, že to, čo sme začali, treba postaviť do pozície, kedy sa to bude približovať k tomu, že je to skvelé, že je to dokonalé. Zabývať to, aby ľudia mali pocit, že tam chcú ísť. Nemám víziu mať sieť ani ďalšie obchody. Pre rozbeh treba mať kvalitu. Ľudia si cestu k vám nájdu, nepotrebujú vás mať na každom kroku.“

Dotazník

Ako zvyčajne začínate pracovný deň?
Vstávaním na siedmu do práce a niekedy aj skôr. Bežne raňajkami.

Koľko času strávite priemerne v práci?
Som tam stále.

Čo vás postaví na nohy?
Keď príde zákazník a povie, že bol spokojný, že to, prečo sme ráno vstávali, malo úspech a to odhodlanie, prečo máme tento obchod, naplnilo svoje poslanie.

Ako sa udržiavate v kondícii?
Tri- až štyrikrát do týždňa chodím cvičiť, lebo ma to dostáva do psychickej pohody.

Čo vám zdvihne adrenalín?
Kolegovia, keď mi povedia, že v obchode niečo chýba, keď na niečo zabudnú.

Pri čom si najlepšie oddýchnete?
Nevydržím dlho nič nerobiť, ale odpočívam pri spaní. Odpočívam aj pri práci.

Ako si predstavujete ideálnu dovolenku?
Bez ľudí, niekde, kde môžem na štyri dni vypnúť, a potom cestovanie.

Čo nemáte rád na sebe a na druhých?
Na sebe nemám rád, že často odkladám veci, ktoré môžem vybaviť hneď. Potom sa mi to kopí a som z toho nervózny. Takú občasnú neporiadnosť. Na druhých nemám rád hlúposť a egoizmus.

Na čom jazdíte a na čom by ste chceli jazdiť?
Jazdím na terénnom volme. A chcel by som jazdiť na BMW Z4 Coupe.

Kvety - liek na stres
A ako je to so stresom? "Chcel som si vytvoriť obchod, kde bude zákazník len minimálne cítiť stres. Pretože pokiaľ si idete kúpiť kvet pre radosť, tak si chcete odpočinúť. No minca má dve strany. A na tej druhej je ten stres obrovský. S kolegyňou dva-, trikrát do týždňa vstávame o tretej, a chodievame do Viedne po kvety. Po návrate treba za hodinu vyložiť celý obchod, upratať, oceniť tovar. Často sú objednávky aj mimo obchodu, čiže musíte skĺbiť aj ten sekundárny biznis, ktorý sa pridruží a je niekedy ešte väčší než v predajni. Zákazník nesmie cítiť, že je v obchode málo ľudí, musí byť rýchlo a kvalitne obslúžený, celý obchod musí dobre vyzerať. Takže nie je to vždy také pokojné ako sa to javí z tej druhej strany. Snažíme sa, aby zákazník vôbec necítil, že tam nejaké napätie je, aby si kúpil kvet a mal dobrý pocit z toho, že si urobil radosť a nevnímal druhú stranu.“

Zatiaľ čo zákazníci zabúdajú na stres pri kvetoch, Ivan naň zabúda pri spokojných zákazníkoch. "Keď vyložíte tovar a zákazníčke, ktorá chodí pravidelne nakupovať, vyrazíte dych vždy niečím iným, tak si poviete: aj to ranné vstávanie stojí za to. Som spokojný, že mám obchod plný pekných kvetov. Plním si vďaka nim vlastné sny.“

Kto je Ivan Bednárik

Ivan Bednárik pracuje s kvetmi od svojich deviatich rokov. Vyštudoval Strednú záhradnícku školu v Piešťanoch. Na svojom konte má množstvo ocenení z aranžovania kytíc - majster Slovenska vo floristike, niekoľkonásobný víťaz Flóry Bratislava, trojnásobný víťaz Děčínskej kotvy. K aranžovaniu v 17tich rokoch pridal aj líčenie. Dnes je vizážistom pre prestížnu švajčiarsku kozmetickú spoločnosť a vlastní dve kvetinárstva.

Najnovšie príspevky