Príležitosť vždy chytím za pačesy

Profesor na Canterburskej univerzite na Novom Zélande Maroš Servátka pre HN:

Môžete sa podeliť o svoj recept na úspech?
Najdôležitejšia je podľa mňa vnútorná motivácia, chuť niečo dosiahnuť a v druhom rade cieľavedomosť a pracovitosť. Netreba sa báť chytiť každú príležitosť za pačesy. Myslím si, že ľuďom pomáha prostredie, v ktorom pôsobia. Ja som mal to šťastie, že som sa dostal do akademických kruhov, kde sa cení nielen to, že majú ľudia nápady, ale že ich vedia aj zrealizovať. Veľmi si cením tiež schopnosť počúvať aj tie názory, s ktorými najprv nesúhlasím.

Prečo je dôležitý výskum takých, na prvý pohľad banálnych vecí, ako potrasenie rukou?
Hlavne preto, lebo klasická ekonómia sa týmito vecami vôbec nezaoberá. Aj taká jednoduchá vec ako potrasenie si rukou ovplyvňuje to, ako sa budeme správať. Z hľadiska klasickej ekonómie je niečo také úplne bezvýznamné. Pritom človek nemusí byť psychológ, aby vedel, že aj keď sa k niečomu zaviažeme hoci len neformálne, tak aj toto slovo má určitú váhu.

Čo si ceníte z vašej profesionálnej kariéry najviac?
Veľkým zadosťučinením boli pre mňa dve vedecké stáže na najprestížnejšej ekonomickej univerzite na svete – Chicagskej univerzite, kam ma pozval samotný dekan. Tu som zažil svoj krst ohňom, keď som svoj výskum prezentoval pred renomovanými ekonómami a nositeľmi Nobelových cien. Reakcie boli pozitívne aj napriek tomu, že to prostredie je nesmierne kritické.