George Soros o konci superboomu

Súčasná kríza svojimi črtami pripomína tú po skončení vojny, ktoré sa pravidelne odohrávali s intervalmi 4 – 10 rokov. Napísal to známy finančník George Soros pre denník Financial Times. Podľa neho existuje však aj značný rozdiel. Táto kríza znamená koniec úverovej expanzie, ktorá bola založená na úlohe amerického dolára ako svetovej rezervnej meny. Periodické krízy boli časťou všeobecného procesu boom – bankrot. Súčasná kríza je kulmináciou superboomu, ktorý trval 60 rokov.
Procesy boom – bankrot sa vždy točia okolo procesu úverovania a vždy zahŕňajú predsudky a omyly. Zvyčajne je to neschopnosť kruhovej spojitosti medzi pripravenosťou požičiavať a hodnotou garancií. Zľahčenie úverovania generuje dopyt, ktorý zvyšuje hodnotu nehnuteľností, čo následne zvyšuje objem úverovania, rozmýšľa Soros.

Šesťdesiatročný superboom
Podľa názoru finančníka – „bublina sa začína nafukovať, keď ľudia kupujú domy v očakávaní, že budú môcť zaplatiť hypotéku a dosiahnuť zisk. Nedávny boom bytovej výstavby v USA je práve týmto prípadom. Šesťdesiatročný superboom je zložitejší príbeh“.
Vždy, keď úverová expanzia utíchala, vláda vyhadzovala likviditu a nachádzala iné spôsoby stimulácie ekonomiky, pokračuje Soros. Vytvorilo to systémy „asymetrických stimulov“ nazvané morálny hazard, ktoré podporovali ďalšie zväčšovanie úverovania.
„Systém bol natoľko úspešný, že bývalý prezident USA Ronald Regan ho nazval mágiou trhu – a ja ho nazývam trhovým fundamentalizmom,“ mieni G. Soros.
Fundamentalisti veria, píše Soros ďalej, že trhy sa vždy snažia dosiahnuť rovnováhu a tento spoločný záujem najlepšie slúži na zabezpečenie podmienok splnenia egoistických cieľov všetkých účastníkov trhu. Je to očividný omyl, pretože práve zásahy vlád zabránili finančným krízam.
George Soros si bez ohľadu na to myslí, že trhový fundamentalizmus sa premenil na vedúcu ideológiu osemdesiatych rokov, keď sa začala globalizácia finančných trhov a USA prešli na deficit účtu platobnej bilancie.
Globalizácia umožnila USA zhromažďovať úspory ostatného sveta. V roku 2006 deficit platobnej bilancie dosiahol v USA 6,2 percenta HDP.
Finančné trhy podporovali spotrebiteľov požičiavať si cestou ponuky čoraz zložitejších nástrojov, za čoraz mäkších podmienok. Tento proces mal podporu a vždy keď vznikali rizikové situácie, finančný systém dostával pomoc.
Od roku 1980 sa postupne oslabovala kontrola až dovtedy, pokiaľ úplne nezmizla. Superboom sa dostal spod kontroly vtedy, keď nové produkty boli také zložité, že sa vymkli spod kontroly. Podľa G. Sorosa vtedy sa začali všetci spoliehať na metódy riadenia rizikami samotnými bankami.
Ratingové agentúry sa začali spoliehať na informácie samotných predajcov komplikovaných finančných produktov. Americký finančník poznamenáva, že to bolo šokujúce zrieknutie sa zodpovednosti.
Kríza hypotekárnych úverov s nízkym ratingom sa rozšírila na všetky dlhové záväzky týkajúce sa garantovaných úverov. Ohrozený je aj trh poistenia komunálnych a hypotekárnych úverov a hrozbám sa vystavuje aj mnohobiliónový trh regulácie defaultov, či ináč povedané neschopnosti splácať úvery.
Záväzky investičných bánk na operácie prevzatia podnikov za požičané peniaze sa zmenili na pasíva. Ukázalo sa, že hedgeové fondy, ktoré boli neutrálne vo vzťahu k trhu, nie sú neutrálne a teraz sa musia zavrieť.
Trh záväzkov zabezpečených aktívami stuhol. Firmy, ktoré banky založili kvôli presunu hypotekárnych úverov za hranice bilancie (special investment vehicles), sú neschopné získať externé financovanie. Posledným úderom bola kríza medzibankových úverov, pretože banky si prestali vzájomne dôverovať.
Centrálne banky boli nútené nalievať mimoriadne veľké množstvo cenných papierov a rozšíriť financovanie na veľmi veľké množstvo cenných papierov a inštitúcií. Viedlo to k vážnej kríze po druhej svetovej vojne, mieni G. Soros a dodáva, že po úverovej expanzii musí nasledovať obdobie stlačenia. Schopnosť menových autorít stimulovať ekonomiku je obmedzená neochotou ostatného sveta zhromažďovať dodatočné dolárové rezervy.

MONITOR, Z Financial Times spracoval Vladimír Bačišin