Úloha slobodnej tlače

Pokiaľ ide o USA, som nekompromisným zástancom prvého dodatku. Verím, že americká Listina práv zakazuje akékoľvek reálne obmedzovanie reči, vyjadrovania či slobody tlače. Preto súhlasím s Thomasom Jeffersonom, autorom americkej Deklarácie nezávislosti a naším tretím prezidentom, ktorý napísal: "Ak by na mňa bolo ponechané rozhodnutie, či by sme mali mať vládu bez tlače alebo tlač bez vlády, ani na moment by som neváhal a uprednostnil tú druhú možnosť.“

Hoci naša vláda prijíma niektoré reštrikcie týkajúce sa vyjadrovania a tlače, naše zákony definujúce očierňovanie alebo poškodzovanie dobrého mena sú dosť obmedzené, a tak umožňujú americkým médiám takmer voľné pôsobenie. V Spojených štátoch noviny, časopisy, televízni spravodajcovia a dnes už aj autori internetových blogov môžu slobodne vyšetrovať a informovať o plytvaní a podvodoch v oblasti verejných zdrojov alebo o vládnom zneužívaní moci.

A tak v nedávnych rokoch Washington Post podrobne opisoval nedostatočnú starostlivosť o amerických veteránov vracajúcich sa z vojny, televízna sieť CBS odvysielala príbeh väzenského týrania v Abu Ghraib, noviny New York Times odhalili korupciu vo vláde a internetový server TPMMuckraker.com sa neúnavne zaoberal obvineniami z trestných činov, ktoré boli vznesené proti mnohým verejným činiteľom.

Takéto správy môžu a mali by pobúriť verejnosť - voličov a daňových poplatníkov - a skôr či neskôr vedú k reformám vo vládnej politike (alebo dokonca k zmenám v samotnej vláde), ako to predvídal Jefferson, keď v roku 1823 napísal: "Sile verejnej mienky nie je možné vzdorovať v prípade, že umožníme jej voľné vyjadrenie. Protestom, ktoré vyvolá, je nutné sa podriadiť. Je potrebné, aby vody ostali čisté.“
A tak 3. mája, v Svetový deň slobody tlače, prezident Obama vyhlásil, že je to "deň, keď si pripomíname nezastupiteľnú úlohu slobodnej tlače, ktorú hrajú novinári pri odhaľovaní zneužívania moci“. Ale vyjadril tiež sťažnosť, že príliš veľa spravodajcov "čelí zastrašovaniu, cenzúre a nepodloženému zatýkaniu, pričom nie sú vinní z ničoho iného ako z túžby po pravde a z neúnavnej viery v to, že slobodná spoločnosť je závislá od informovanosti občanov“.

Štatistiky sú šokujúce. Len v roku 2008 bolo zabitých 70 novinárov. Ďalších 673 bolo zatknutých a 125 bolo uväznených. Barry Bearak, novinár denníka New York Times, bol uväznený v Zimbabwe na základe obvinení zo "spáchania žurnalistiky“ - práce, ktorá by mala byť v úcte namiesto toho, aby bola trestaná. Bearak bol síce po piatich dňoch prepustený, no v období od roku 1992 bolo zabitých 49 ruských novinárov.

A napriek tomu horliví spravodajcovia a redaktori dennodenne riskujú svoje životy, aby odhalili korupciu a nespravodlivosť alebo aby informovali o vojnách a tragédiách.

Asi pred storočím použil prezident Teddy Roosevelt slovo "muckraker“ (osoba, ktorá odhaľuje podvody vo verejnom živote) na tých, ktorí sa prostredníctvom spravodajstva snažili očistiť Ameriku od "špiny“. Výraz sa nakoniec začal používať v súvislosti s investigatívnymi novinármi, ktorí odhaľovali korupciu v americkom verejnom živote a vo veľkom biznise. Ich novinárske úsilie prispelo k reforme a regulácii Wall Street a odhalilo rôzne sociálne problémy.
Tak ako "muckrakeri“ (osoba, ktorá odhaľuje podvody vo verejnom živote), aj slovenskí spravodajcovia nedávno zverejnili fakty o týraní rómskych detí policajtmi v Košiciach, čo viedlo k tomu, že sa vláda zaviazala na zlepšenie vzdelávanie policajtov. Rozsiahle mediálne pokrytie takzvaného nástenkového tendra informovalo verejnosť o nezákonnom využívaní eurofondov. A takisto sa slovenskí novinári smelo zaoberali aj kauzou netransparentnej zmluvy o predaji emisných kvót CO2 za ceny, ktoré boli nižšie v porovnaní s trhovými. Je zjavné, že tlač v štýle "muckrackerov“ je dnes rovnako dôležitá ako pred sto rokmi.

Medzi vládou a takzvanou štvrtou mocou však existuje neodmysliteľné a nevyhnutné napätie. Vlády sa často boja spravodajstva, ktoré ohrozuje ich politiku alebo ich popularitu. No naši najväčší vodcovia toto napätie často vítali a uznávali jeho účel a hodnotu. Prezident John F. Kennedy raz povedal, že "v slobodnej spoločnosti by sme (túto) prácu nemohli robiť bez veľmi, veľmi aktívnej tlače“.
V historickom rozhodnutí, ktoré aj napriek odporu vlády umožnilo denníku New York Times zverejniť takzvané pentagonské listiny (prísne tajnú analýzu americkej angažovanosti vo Vietname, ktorá prenikla do novín), sa nachádzali tieto slová sudcu amerického Najvyššieho súdu Pottera Stewarta: "Jediné efektívne obmedzenie výkonnej politiky a moci... možno spočíva v informovaní verejnosti - v informovanej a kritickej verejnej mienke, ktorá sama osebe dokáže ochrániť hodnoty demokratickej vlády.“

Pán Jefferson by s tým plne súhlasil. A súhlasím s tým aj ja.

Keith Eddins, chargé d'affaires Veľvyslanectva USA v SR